Včera sa zo mňa stala tridsiatnička

 

Vždy som tento vek vnímala ako akýsi míľnik v živote a teda som predpokladala, že to bude veľká brána aj mojej dospelosti. Ako so sa len mýlila…Áno, od mojej dvadsiatky sa toho veľa zmenilo, ale že by som mala pocit dospelej a zrelej ženy, ktorá má vo všetkom jasno, to teda ani zďaleka!

Je to vtipné, ale keď som mala 20 a študovala som prvý ročník na práve a jediné, čo som vo voľnom čase riešila bola škola,  Maťku 30tničku som si predstavovala ako karieristku, právničku vo veľkej firme, najlepšie niekde v zahraničí 😀 Bola som úplne mimo!

Keby mi niekto v 20tke povedal, že o desať rokov asi nebudem pracovať v OSN a zostanem žiť v Bratislave, vydám sa v 26 rokoch a budem vo voľnom čase piecť koláče, fotiť jedlo, asi by som sa poriadne nasmiala :DDD V tom čase boli blogy na Slovensku ešte len v plienkach a ja som vo voľnom čase čítala jedine právnické skriptá a celý môj život bol taký nejaký nudný. Nemala som veľmi peniaze, na každú aj malú vec som dlho šetrila, neboli smartfóny s namakanými foťákmi a nemohla som si dovoliť  kúpiť si ani digitálny kompakt. Takže keby mi niekto povedal, že o desať rokov budú  moje fotky a príbehy na sociálnych sieťach sledovať tisíce ľudí, opäť by som sa asi len zasmiala:D

Je to naozaj vtipné (a občas aj smutné) ako život  zamieša karty a naberie úplne iný smer ako si predstavujeme a plánujeme. A zase naopak, mnohé veci sa vôbec nezmenia ani za desaťročie.

Musím úprimne povedať, že vo svojom doterajšom živote nič neľutujem a nechcela by som sa vrátiť v čase, aby som mohla urobiť veci inak, lepšie. Lebo myslím, že vždy som všetko robila najlepšie ako sa v tom danom okamihu dalo a všetko, čo sa mi stalo, malo nejaký význam. A myslím, že to je dobrý základ pre šťastný život po 30tke. Neľutovať nič, čo patrí do minulosti, nesmútiť a pozerať s pokorou a odvahou smerom dopredu.

Od skončenia školy intenzívne pociťujem nedostatok času a to, že život plynie nenormálne rýchlo a vždy sa spamätám, až keď prejde ďalší mesiac, ďalší rok. Postupne začínam chápať, že času je tak málo, že ho musím rovnomerne rozdeliť medzi prácu, svoje kreatívne aktivity a ľudí, ktorí pre mňa v živote veľa znamenajú. Postupne sa tento okruh zužuje a stále sa viac utvrdzujem v tom, že tí, čo rokmi zotrvávajú, sú pre mňa najdôležitejšou súčasťou a treba im venovať patričnú pozornosť. Prestala som dávno riešiť to, že ma niekto označuje za introvertnú, málo spoločenskú a každý najlepšie vie, čo by som mala a nemala… V 30tke je to posledné, čím by som chcela strácať čas…Riešiť a stresovať, aby si o mne náhodou niekto niečo zlé nepomyslel  Každý človek je iný a nikdy neulahodíme všetkým naokolo, niekedy ani vlastnej rodine, či priateľom. Preto je najdôležitejšie nestratiť vlastnú tvár a byť sám sebou a trebárs sa aj v 30tke kľudne občas správať ako malé decko, sem-tam neriešiť!

Teším sa, čo prinesie ďalšia dekáda môjho života a verím, že každý jeden rok bude krajší a veselší ako ten predtým!

Vaša Maťka