Taliansky roadtrip (časť 1)

Keď s Lukym cestujeme do ďalekých krajín, väčšinou strávim týždne, niekedy aj mesiace plánovaním nášho tripu od googlenia pamiatok, kaviarní, reštaurácií s dobrým jedlom. Zisťujem trasy, koľko času zaberú presuny, bookujem ubytovania a študujem si miestne scamy, teda podvody na turistoch, aby nás  nikde nič neprekvapilo (samozrejme, že nás vždy prekvapilo :DD).

Našu poslednú dovolenku v neďalekom, familiárnom Taliansku sme plánovali ponechať viac menej na totálnu náhodičku, pohodičku a nastavili sme si roadtripové tempo bez detailného plánu. Jediné, čo bolo viac menej isté, že strávime pár dní v Dolomitoch v okolí Tre Cime, omrkneme Lago di Braies  a toto skombinujeme s ležérnym jazdením po toskánskych mestečkách a ukončíme náš trip niekde v blízkosti Cinque Terre.

Fotiek mám toľko, že ich neupravím ani do konca tohto roka, takže som si povedala, že celý trip rozdelím na menšie blogové príspevky a budem ich pridávať ako budem stíhať. Ak ste sledovali naše instastories, tak viete, že sme nakoniec začali zhurta a plánované ležérne tempo zostalo len krásnou, vyslovenou myšlienkou, ktorá upadla do zabudnutia 😀

Na cesty sme sa vybrali v piatok poobede a prvú noc sme strávili v nádhernom, vysokopoloženom Alpenhotel Ratsberg v dedinke Dobbiaco. Plán bol jasný. Vstaneme ráno o 4:30 hod a vyberieme sa navštíviť  asi najfotografovanejšie jazero v celom Taliansku – Lago di Braies. Ak sa vám tiež toto miesto zapáčilo, určite sa tam vyberte skoro ráno, keď vychádza slnko. Už o takomto čase sa to tu začína plniť fotografmi so statívmi, nad hlavou vám aj napriek zákazu lietajú drony a okolo deviatej, desiatej je už okolie jazera preplnené turistami. A prúdia sem ďalší a ďalší. Takže aj keď si ľúbite pospinkať, prebúdzajúce sa jazero bez turistov stojí naozaj za tie kruhy pod vašimi očami…

 

Od Lago di Braies sme sa presunuli na parkovisko k chate Rifuzio Auronzo vo výške cca 2300 m najstrmším kopcom na svete.  Cestou sme míňali železných cyklistov, ktorí „na pánov“ ťahali pomaličky, trpezlivo až hore. Ak sa už vyveziete autom, okruh okolo Tre Cime nie je vôbec náročný, zvládnu ho aj rodinky s malými detičkami, chodník je široký a upravený. V okolí sú asi 4 horské chaty, kde sa dá oddýchnuť, najesť sa a prípadne aj ubytovať. My sme si aj napriek hláseným búrkam rozložili  tesne pred zotmením stan v blízkosti jednej z týchto chát, s výhľadom na Tri zuby zahalené v hustých mračnách. Asi sme tak v kútiku duše dúfali, že búrka nás minie a romanticky sa vyspíme v mrňavom stane až do rána.  O polnoci nás však prekvapili blesky, hromy, schytili sme stan, batohy a vybrali sme sa ukryť na chatu. Našťastie sme od nej boli naozaj iba nejakých 200 – 300 metrov, inak by naše nočné dobrodružstvo dopadlo ešte horšie:D Keďže na chate už nikto nebol k dispozícii, rozložili sme na teraske karimatky a romanticky sme sa opäť naložili do spacákov. Takto sme prežili aj nočný „slejvák“ a búrku bez problémov, suchí  a v teplúčku. Takíto sme my dobrodruhovia :DDD  No ale tie ranné výhľady na Tre Cime stáli za to nočné pobehovanie po planine, to je fakt.

Po rannej, horskej photo session sme sa dovalili unavení k autu a už cestou sme zavrhli pôvodný plán stanovať v horách dve noci. Keď mi telefón ukázal signál, okamžite som ťukala www.booking.com a hľadala ubytovanie:D

Pokračovali sme do Val Gardena, konkrétne do Ortisei, kde sme bookli spomínané ubytko. Ja som dávnejšie slintala nad fotkami na Instagrame cvaknutými z vrcholu Seceda, kam sa dá vyviezť lanovkou. Túra už neprichádzala do úvahy a tak sme si priplatili za komfort a vyviezli sa za 15 minút až hore. Samozrejme tu opäť lietali drony a my sme sa vybrali pofotiť si večerné výhľady. Na kopcoch oproti sa už zmrákalo, opäť to vyzeralo na poriadnu letnú búrkavicu a lanovka naspäť už nejazdila. Jediná možnosť ako sa dostať späť do Ortisei bolo pešibusom. Veruže sme si počas tých dvoch hodín z kopca poriadne ponadávali a moje nechty na nohách majú odvtedy výraznú tmavomodrú farbu:D

Ale to zrýchlené tempo, ktoré sme nahodili, sa naozaj oplatilo. V doline sme sa zastavili ešte na pizzu a vtedy sa spustila krásna letná búrka. Až taká, že by som ju naozaj nechcela zažiť pod širákom, ani v naimpregnovanom stane. Ten by sa asi zmenil na menší bazénik s nami dvoma ako rybičkami 😀

Po noci strávenej v Ortisei sme ťahali s naším štvorkolesovým tátošom ďalej. Reku, dáme si krátku prechádzku okolo Lago di Carezza. Tiež nádherné miesto, jazierko s tyrkysovou vodou, s lesom a obrovskými horami v pozadí. My sme si predstavovali, že asi takto nejako vyzerá The Wall v Game of Thrones?

A po krátkej prechádzke okolo jazera, sme pokračovali smerom smerom k Lago di Garda a ďalej do Verony…Ale to už je na ďalší príspevok:)