Taliansky roadtrip (časť 2)

Z úžasných, aj keď vyčerpávajúcich Dolomitov smerovali naše kroky (alebo skôr jazda) do Verony.

Keďže sme mali kopec času, zaradili sme do programu ešte ako zastávku Lago di Garda. Konkrétne sme zaparkovali v letovisku Riva del Garda na severe jazera, v časti kde je jazero najužšie. Obklopené horami pripomína skôr severský fjord. Je to raj windsurferov a milovníkov rôznorodých vodných športov. Pri Garde sa človek nemôže nudiť. Nám stačilo len blúdiť  uličkami Rivy, pozorovať dovolenkujúcich ľudí a vychutnať si prvú pravú taliansku pizzu.

Cestu do Verony sme zvolili popri pobreží Gardy, naozaj scénická jazda, míňate úzke pláže a malebné mini talianske mestečká až kým nedôjdete na juh jazera a druhý strana pevniny sa vám stratí v nedohľadne (na juhu má jazero šírku cca 17 km)…

Do Verony sme dorazili podvečer a ubytovali sme sa v hoteli priamo v centre. S parkovaním to bolo v mestách blízko centra samozrejme trochu komplikovanejšie, keďže väčšina hotelov nemá k dispozícii vlastné parkoviská. Preto počítajte s tým, že k cene izby si priplatíte ešte denné parkovanie 25 eur a viac.  Takže aj keď cez booking.com zaškrtnete možnosť Free parking, to ešte nič neznamená…No ale poďme skladať ódy na Veronu. Malé mestečko, ktoré väčšina turistov obchádza a smerujú priamo do Florencie. No ja musím povedať, že pre mňa mala Verona neopísateľné čaro. Trúfam si nahlas a verejne vyhlásiť, že možno aj väčšie ako samotná Florencia. Rušné námestíčko s amfiteátrom, časť mesta dýchajúca starobylou atmosférou, celé žiariace vo svetle zapadajúceho letného slnka, hudba ozývajúca sa z okolitých podnikov, úzke zapadnuté uličky, kam sa turistom z najužšieho centra už nechcelo…To je Verona. Samozrejme nemohli sme vynechať ani slávny balkón rodiny Kapuletovcov,  kde už ráno pred otvorením stoja rady turistov, tešiac sa na hladkanie Júlinho prsa :D. Našťastie nám sa podarilo vystihnúť moment, kedy sa po nádvorí pohybovali iba dvaja traja ľudia,  čo bol taký malý turistický zázrak:D Na Veronu sme mali iba jeden deň, no jednoznačne by som ostala ešte jeden. Mrzí ma, že sme sa nedostali k pevnosti Castelvecchio. O dôvod viac sa tam niekedy vrátiť?

Z Verony sme sa presunuli do Florencie, mesta umenia, galerií, kostolov a neskutočne krásnej historickej architektúry. Trošku nás už trápilo počasie, keďže teplota vystúpila na 40 stupňov a každú chvíľu sme sa museli chladiť studenými nápojmi, či  gelatom.  Čo zase v Taliansku nie je až taký trest :DDD

Pozitívne je, že aj Florenciu je možné celú presnoriť pešibusom. My sme nemali žiadny plán, len sme sa túlali uličkami, fotili z každej strany romantický Ponte vecchio a pomaly sme sa dostali až na Piazza del Duomo. Aj my sme chceli navštíviť slávnu katedrálu Santa Maria del Fiore, ktorá dominuje panoráme Florencie a je jedným zo symbolov mesta…Trošku sme túto akciu podcenili, keďže je leto, Florencia je pod náporom zahraničných aj domácich turistov a tak sa stalo, že lístky do Duomo boli vypredané na ďalšie dva dni dopredu. Mierne sklamaní sme sa vybrali skúsiť šťastie k Palazzo Vecchio, vystáli hodinovú radu a užili si nádherný výhľad na katedrálu z vtáčej perspektívy…Ku večeru sme sa vybrali na druhú stranu rieky, smerom hore na Piazzale MIchelangelo. Neskutočná atmosféra, desiatky ľudí posedávali na schodoch, s jedlom, drinkami v ruke, nehľadeli do smartfónov, ale pohľady mali uprené na západ slnka nad mestom. Niet pochýb, že toto bol jeden z mojich najsilnejších, najemotívnejších západov slnka. Ja som občas ten smartfón vytiahla, a preto mám asi tisíc fotiek západajúceho slnka nad Florenciou?

Náš roadtrip ďalej pokračoval v mestečku Siena, vzdialeného od Florencie cca 70 km. Stredoveké mesto, ktorému dominuje obrovská katedrála, neviem opísať inak ako superlatívmi…Je vystavané na kopci a prechádzky strmými uličkami vám dajú zabrať, hlavne v letných horúčavách. Hlavné námestie Piazza del Campo patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO a je na vás, či zvolíte túlačky po múzeách alebo Sienu pojmete gastronomicky. Začnite bruschettami, ribollitou alebo vyskúšajte slávne pappardelle con la lepre. Sprievodcovia odporúčajú navštíviť La tavernu di San Giuseppe, ktorá je vraj  hľuzovkovým rajom…Ešte ste hľuzovky nechutnali? Tak keď plánujete návštevu Sieny alebo Toskánska určite zaraďte ochutnávku tejto zdravej delikatesy do  vášho to do listu…

Ďalšiu noc sme strávili v krásnej kamennej vilke v mestečku Montalcino  uprostred talianskych viníc a olivových hájov. Večer pred západom slnka sme ešte jazdili po okolí, kochali sa pohľadmi na Val Dorcia. To je známe práve typickými pohľadnicovými výhľadmi na nekonečné vlniace sa polia, cyprusové háje a olivové sady nezameniteľnej farby…Určite nevynechajte návštevu miestnych farmičiek, odkiaľ budete odchádzať minimálne s 5 litrovou bandaskou poctivého domáceho olivového oleja…A ak ste milovníci vína, to vám už ani nebudem písať, čo máte robiť po večeroch, keď toskánske slnko zapadne za horizont? O Toskánsku a jeho šarme by sa dali veru písať nekonečne dlhé články. No ja vás už nebudem ďalej trápiť a myslím, že stačí, keď budú za mňa „hovoriť“ fotky?

P.S. :Ešte posledný tip. Ak máte na Toskánsko viac času, zastavte sa aj v malebných mestečkách San Gimignano a Volterra, na sever od Sieny.