Pred týždňom sme sa plánovane vydali na neplánované extrémnu turistiku do Julských Álp v Slovinsku. V piatok poobede som naspídovaná utekala na autobus smer Viedeň, kde ma už čakal manželík a po nákupe pečiva, pitia a ďalších potravinových zásob potrebných na prežitie v horách, sme vyrazili smer slovinský Bled.
Prespali sme v hostelíku a na ďalšie ráno sme sa plní energie vybrali na turistický výstup. Naložili sme do ruksakov, čo plecia unesú, pretože sme mali v pláne prespať na jednej z horských chát pod Triglavom….Výstup hore trvá od 8 do 10 hodín z rôznych strán (kratšia trasa je myslím iba severná stena ferratová) a preto návrat v ten istý deň nebol veľmi reálny (aj keď nohy mám dosť dlhé a kráčam celkom svižne :DDD)….
Ak by ste sa chceli inšpirovať, naša trasa vyzerala asi takto :
1. deň Stará Fužina parkovisko (rozlúčka s naším autíčkom, návrat v nedohľadne) – Planinska koča na Vojah (stále pekná prechádzka, úsmevy na perách) – výstup na Vodnikov dom (už zabijacký dvojhodinový stupák do kopca, mierne frflanie, škvŕkanie v bruchu a vyťahovanie rožkov na chate) – Dom Planika (aplské lúčky už sú dávno za vami, frflanie sa zintenzívňuje, pred vami sa rozprestiera iba holá mesačná krajina, odfukuje nás, vyťahujeme čiapky, rukavice) – Triglavski dom na Kredarici (tu rušíme naše ambiciózne plány vystúpiť na Triglav v ten istý deň, ubytujeme sa v horskej izbe a napĺňajú sa slová pesničky…raz sa všetci stretneme v jednej posteli…napr. .na horskej chate na Kredarici, kde je príšerná kosa a spíte v čiapke a obklopení ďalšími 20timi ľudskými telami, ale nevadíííí…sranda musí byť, plus je tam wifi a jedlo:DDD).
2. deň Vstávanie o 5tej ráno, pretože prví turisti zdúchli už o 4tej a my zaostávame…po rannej hygiene snaha so zalepenými očami a bez výstroja vystúpiť na Triglav. Nepomohla ani placebo proteinová Corny tyčinka, po 15 minutách otočka (smrť v očiach) a od Kredarice klesáme na Dom Planika. Plán bol taký, že keďže si vážime svoje životy, sme rozumní slovenskí turisti a v nepeknom počasí nestúpame na nebezpečný vrchol, urobíme si aspoň náročnejší zostup dolinou triglavských jezer. T.j. asi 10 hodín smerom dole do neznáma….Ale o siedmej ráno opať plní energie a plní rannej kávy, sme vykročili mesačnou krajinou smer Koča na Doliču. Tam sme si dali pravé horské raňajky plné lepku, strašidelného cukru a laktózy (rozumej dva hrubé krajce chleba, marmeláda a masielko, k tomu čajík s neidentifikovateľným počtom lyžičiek cukru) a po chvíli sme pokračovali smerom nadol…Teda skôr to bola cesta nahor-nadol-nahor-nahor-nadol, ale po nekonečnej procesii okolo triglavských jazier sme dorazili k ďalšej chate a na pláne bol opäť vysokoenergetický horský obed…No a pred nami už len 5 hodinová cesta lesíkom, malebnými pláňami s pasúcimi sa kravičkami až do Starej Fužiny…
Odtiaľ nás čakala už len cesta späť na našu rodnú, slovenskú hrudu…Je to naozaj len pár hodín cesty, takže ak si chcete ešte toto leto spraviť víkendový výlet a otestovať vašu kondičku, hor sa do Slovinska a Julských Álp…Aj keď nohy som si necítila ešte týždeň, takáto náročná expedícia stála za to, prečistíte si hlavu, zašportujete si, zažijete noc na horskej chate bez sprchy a natrápite sa pri zostupovaní k vášmu autu, ktoré potom po návrate určite celé vyobjímate:DDD
No ale ak som vás náhodou naším dobrodružno-akčným príbehom z túry odradila, ešte vás skúsim navnadiť aspoň fotkami;)
Pridaj komentár