Sahara

Maroko je fascinujúca krajina, ktorá vás prekvapí neustále sa meniacou scenériou, prírodnými úkazmi, mohutnými horami a na niektorých miestach, v inak kamenistej  a rozľahlej púšti, aj čarokrásnymi piesočnými dunami.

Pôvodne sme do Maroka plánovali odletieť iba na predĺžený víkend a pozrieť si Marakéš. No keď som si začala podrobne študovať, čo všetko táto africká krajina ponúka, bolo rozhodnuté, že v Maroku strávime viac ako týždeň a urobíme okruh celou krajinou. Pravda, mestá ako Marakéš, Fez alebo modrý Chefchaouen sú nádherné, no bola by veľká chyba cestovať do Maroka a nenavštíviť Saharu.

Maroko je bezpečná krajina a mimo miest vám tu nehrozí žiadne veľké nebezpečenstvo. Jediné, čo potrebujete seriózne zvážiť pri návšteve marockej púšte je to, koľko máte času.  Z Marakéšu sa môžete vypraviť buď požičaným autom (lepšia alternatíva, ak ste odvážny a skúsený vodič) alebo si prenajmete domáceho vodiča, ktorý vás tam bezpečne a s istotou dopraví. My sme zvolili druhú možnosť a zabookovali sme 3dňový výlet cez Dahbi Morocco tours. Plán cesty bol Marakéš – Sahara (duny Erg Chebbi) – Fez. Môžete sa rozhodnúť, či budete cestovať vo veľkej skupine mikrobusom alebo preferujete privátnu túru, samozrejme za dosť vysoký príplatok. My sme zvolili strednú cestu a pridali sme sa k partičke 4 ďalších dievčat, teda bolo nás v aute 6 ks plus sprievodca a vodič.

Rovno vám poviem, že neodporúčam absolvovať takýto výlet za menej ako 3 dni. Aj tie 3 dni boli s neustálymi presunmi z Marakéšu viac ako únavné. My sme cestovali na duny Erg Chebbi, ktoré sa nachádzajú až na hranici s Alžírskom a cesta s malými prestávkami trvala takmer dva dni. Táto trasa sa dá absolvovať aj za jeden deň, no myslím, že to už je zbytočná naháňačka a únava z cesty potom pokazí akýkoľvek zážitok. S Maťkou sme si hovorili, že v okolí Merzougy by sme strávili pokojne aj viac dní, ak by sme mali viac času.

Náš saharský itinerár vyzeral v skratke asi takto:

1. Ráno o 08:00 hod bol naplánovaný odchod z Marakéšu. Cestou sme mali krátke zastávky na fotenie, fotili sme si napríklad nádherné výhľady na mohutné pohorie Atlas s najvyšším vrcholom Jebel Toubkal.  Ako ďalší stop bolo naplánované historické miesto Ksar Ait Ben Haddou. Mnohí určite toto miesto poznáte z filmov, nakrúcal sa tu Bábel, Múmia, Alexander, Gladiátor, či seriál Game of Thrones. A kedže ja som veľký fanda posledne spomínaného seriálu, veľmi som sa na toto miesto tešila. Mesto je zapísané v zozname UNESCO a v súčasnosti tu za hradbami žije už iba pár rodín, ktoré žijú prevažne z turizmu a predávajú napr. suveníry. My sme sa vydali úzkými uličkami pomedzi hlinené domčeky až na najvyšší bod nad mestom, odkiaľ bol výhľad nielen na celé mestečko ale aj na nekonečnú pustatinu okolo.
2. Po obede sme pokračovali smerom cez mesto Quarzazate, ktoré sa nazýva aj Púštnou bránou Maroka. Čakalo nás ešte niekoľkohodinová cesta autom cez kamenisté, marocké pustiny. Tesne pred západom slnka sme dorazili do krásneho, tradičného riádu s výhľadom na červenoružovkasté, skalnaté údolie Dades, kde sa sem tam zazelenala palma v mini oáze.
3. Druhý deň sme po raňajkách vyrazili opäť cez Dades Valley a prešli sme aj zaujímavé, mohutné riečne kaňony s názvom Todra gorge. Až okolo 14.00 hod sme dorazili do Merzougy, čo je posledné mestečko na hranici púštnych dún. Mali sme ešte chvíľu čas, tak sme si s Maťkou  vyskúšali jazdu na štvorkolkách priamo cez púštne duny. Je to len jedna z mnohých športových aktivít, ktoré môžete na dunách absolvovať. Obrovským zážitkom musí byť určite aj sandboarding, na to už v našom prípade čas nebol. Po štvorkolkách nás už nedočkavo čakali ťavy a karavána, ktorá smerovala do  stanového tábora uprostred saharských dún. Slnko začalo už pomaly zapadať, čo bol najvyšší čas vyskočiť na naše ťavie kamošky a vyraziť v ústrety piesočnatým dobrodružstvám.
4. To, čo sme uprostred dún zažili, sa určite nedá opísať žiadnymi slovami a aj moje fotky z púšte podávajú len slabý obraz o tom aký dojem môže takéto miesto na človeka urobiť. Piesok na púšti je iný ako niekde na pláži, je jemnučký a zapadajúce slnko spôsobí, že každých pár minút mení odtiene od žltej, cez oranžovú až po jemne červenkastú farbu. Keď sme zliezli z tiav, nevedela som, čo skôr. Mala som chuť rozbehnúť sa cez nedotknutý piesok priamo na najvyššiu dunu, no zároveň som túžila zachytiť foťákom každú zmenu farby piesku a všetky textúry, ktoré duny formovali. Bolo to bláznivé a musím priznať, nestačilo mi!
5. Na druhej strane vysokej duny sme zahliadli konečne náš stanový tábor. Alebo skôr hotelové izby? 😀 Naše stany boli naozaj útulné, povedala by som až luxusne zariadené. V každom jednom bola sprcha s teplou vodou, wc, a ak by nám náhodou bola v noci zima, čakali nás v posteli hrubé periny a deky. Nám zima nebola, no predpokladám, že kto cestuje na púšť v januári, či februári, toto teplé príslušenstvo určite využije. V dunách zabudnite na wifi a čakajte, že zažijete neskutočný večer, brušká si budete mastiť lahodným berberským jedlom, zapíjať ho budete berberskou whiskey, čiže mätovým čajom a o atmošku sa postarajú usmievaví a priateľskí Berberi. Po večeri sme si všetci posadali okolo ohňa a začala pravá púštna zábavička sprevádzaná tradičou berberskou hudbou, ktorá mi ešte doteraz znie v ušiach…
6. Večer sme ešte vybehli na najbližšiu dunu a so statívom sme sa snažili zachytiť nekonečnú hviezdnu oblohu nad našimi hlavami. Ráno nám zvonil budíček ešte pred východom slnka, pretože to je jeden z okamihov, ktoré na Sahare určite netreba prespať:) Už len smer raňajkový stan a po sýtych berberských raňajkách sme sa vypravili smerom k nášmu autu. Unavené, ale plné zážitkov sme nasadli do auta a čakala nás nekonečná, 8-hodinová cesta do ďalšieho mesta Fez.