Marakéš

Afrika a teda ani Maroko neboli dlhé roky na mojom cestovateľskom zozname. Jasné, že som sa tam chcela pozrieť, ale vždy keď bol čas cestovať, zvíťazila nejaká ázijská destinácia, pretože obaja s Lukym milujeme ázijské krajiny, jedlo a kultúru.

V novembri 2017 sme sa s Maťkou z blogu Stvory z kuchyne vďaka Simply Cole ocitli na čarovných Faerských ostrovoch. Tak sa nám spoločné cestovanie zapáčilo, že sme si povedali, že by sme sa mohli spolu vybrať aj na ďalší výlet. Obe sme nejako zhodnotili, že by sme sa rady pozreli aj do Maroka, ale našich chlapov to tam neťahá. A reku, poďme spolu a rovno na 11 dní:D V januári sme kúpili letenky  s termínom odletu 2.3.2018.

Keďže fotiek mám z celého výletu neúrekom, bola by škoda redukovať ich do jedného článku. Tak som sa rozhodla, že začnem pekne postupne a úvodný článok venujem našej prvej zastávke, Marakéšu. Strávili sme tu dva celé dni plus pol dňa pred odletom do Budapešti.

Marakéš je jedným zo štyroch kráľovských miest a nie, nie je hlavným mestom Maroka a dokonca nemá ani pláže, pretože leží vo vnútrozemí. Je to zvláštne, ale je to marocké mesto, ktoré priťahuje ročne najviac turistov. A musím povedať, že si  nečakane získalo aj mňa. Viac základných info o tomto meste nájdete napríklad na stránke dovolenka.sme.sk.

Keď sme vyrazili z letiska smerom do mesta, pochopila som, prečo ho nazývajú červené. Všade navôkol vás očaria budovy, múry, stavby z červeného pieskovca, čo dodáva mestu jedinečný ráz.

No a poďme pekne po poriadku, ako sme sa vlastne do toho Maroka dostali. Leteli sme nízkonákladovou spoločnosťou Ryanair z letiska v Budapešti priamo do Marakéšu. Vraj najnovšie aj bratislavské letisko pridáva nové spoje a od leta bude možné do Marakéšu lietať aj z Bratislavy (skvelé správy:))

Predsa iný kraj, iný mrav a my sme nevedeli ako to bude v Maroku s dopravou z letiska, tak sme sa rozhodli  využiť službu nášho riádu a odviezli sme sa do mesta za 15 eur. Počas nášho pobytu sme sa oťukali a naspäť nás viezol taxík za 60 dirhamov (pôvodne chcel  tuším 200 dirhamov :D). Kurz 1 euro je asi 11 dirhamov. Marocké letisko sa nachádza iba kúsok od centra, myslím, že cesta trvala cca 10 minút.

V tomto článku nechcem obšírne písať o pamiatkach a palácoch, ktoré môžete v Marakéši navštíviť. O týchto miestach nájdete na internete mnoho článkov a ja ich spomeniem iba stručne. Viaceré tieto miesta stoja za návštevu, ak máte radi históriu, krásnu architektúru a mozaiky.

Skôr by som sa chcela venovať tomu ako na mňa subjektívne Marakéš zapôsobil. Pred cestou som zostala trošku zaskočená, pretože reakcia ľudí na to, že ideme do Maroka dve baby, bola viac menej negatívna. Teda, či sa nebojíme, že sa nám tam niečo stane, kradne sa tam, ľudia sú nepríjemní, otravní, je tam špina, smrad, hluk, nie je to miesto, kam by mali dievčatá cestovať osamote. Na jednej strane je to pravda, áno je tam špina, je tam aj smrad. No zažila som aj väčšiu špinu v Kambodži, na Filipínach, či dokonca na rozprávkovom Bali. Áno, ľudia sú tam otravní, no základom je pochopiť ich inú mentalitu. Treba si uvedomiť, že väčšina z nich žije z turizmu, či už poctivo alebo nepoctivo a často aj malé deti vedia aké ťahy a triky použiť na turistov. Musíte byť obozretní a pripravení na to, že ste v neznámenej krajine a možno tak ako my naletíte práve tým nepoctivým, ktorí vám ukážu nesprávnu cestu, zavedú vás na spice market či do garbiarní… Pričom vy chcete isť do paláca, ktorý vraj nie je otvorený. Tak sa motkáte uličkami, po trhoch s vaším samozvaným guidom, ktorý od vás nechce žiadne peniaze, iba „shukran“ (v preklade ďakujem). No a keď sa ho konečne strasiete a prebrodíte sa trhoviskom, zistíte, že palác je otvorený a vy ste sa stali terčom miestneho nepoctivca:)

Pokiaľ dostanete akú takú predstavu komu veriť  (jasné, nedá sa to na sto percent, no po pár dňoch a pár skúsenostiach vám zdravý rozum napovie) zistíte, že Maroko je bezpečná krajina a mnohí Maročania sú naozaj milí ľudia. Úctiví, pohostinní, priateľskí aj vtipní.  Určite som sa v tejto krajine necítila nebezpečne a nebola chvíľa, že by som mala väčší strach ako keď idem po meste na Slovensku. A pokiaľ ide o tie krádeže, viete, že na osobné veci si musíte dávať pozor všade na svete, kde je väčšia hustota ľudí na meter štvorcový. A chodili sme vonku aj po zotmení, no pravidlom je držať sa osvetlených uličiek a uličiek, kde je aký taký ruch:)

Jedlo: Keď sa povie Maroko a jedlo,  väčšina z nás si predstaví hlinený tajine, z ktorého sa po odkrytí šíri horúca para a omamná vôňa korenia, napr. ras el hanout (vonia koriandrom a rímskou rascou).  V podstate sme tajine jedli každý deň, občas som prestriedala s kuskusom. Tajine môžete jesť čisto zeleninový, s kuracím, či jahňacím mäskom alebo s rybou. S olivami, či so sušenými slivkami. Jedli sme väčšinou v reštauráciach priamo v medine, neďaleko od námestia Djemaa el fna a nemohli sme vynechať ani vychýrenú reštauráciu Nomad a tiež kaviareň Cafe des epices hneď oproti. Oba podniky majú krásne rooftopy, ideálne na pozorovanie zapadajúceho slnka a ľudí okolo, či dole na miestnych trhoch.

Hneď prvý deň ráno sme sa vybrali do famóznej Jardin Majorelle, ktorú kedysi odkúpil módny návrhár Yves Saint Laurent a spolu so svojím partnerom ju dal celú do poriadku. Po jeho smrti bol jeho popol rozsypaný v tejto záhrade. Jeho vila má zaujímavú, až excentrickú farbu a toto miesto je raj pre všetkých fotografov.

Všetky uličky, cesty v medine vás vyvedú na námestie Djemaa el Fna alebo v preklade Námestie mŕtvych. Námestie je dokonca zapísané v zozname UNESCO. Je každý deň plné turistov, spevákov, zaklínačov hadov, stánkov s čerstvými pomarančovými šťavami, ktoré kúpite za pár dirhamov. Mňa najviac priťahovala predstava pozorovať celé toto bláznivé predstavenie z nejakého rooftopu pritom ako slnko zapadá za neďalekú Koutubia mešitu.  Samozrejme mám z tohto západu slnka (sedeli sme v Cafe de France) asi trilión fotiek 😀 Ak vám vyjde počasie, západy slnka v Marakéši sú niečo neskutočné a celé to ešte umocňuje atmosféra a hudba na námestí a pravidelné modlitby, ktoré sa rozliehajú celým mestom. K tomu nezabudnite popíjať sladený mätový čaj a atmoška bude dokonalá.

No a veľmi stručne k pamiatkam. Jednou z významných pamiatok v Marakéši je Ben Youssef Madrasa, islamská škola zo 14. storočia s nádhernou architektúrou. Žiaľ, momentálne je na 2 roky zatvorená, lebo sa rekonštruuje, takže z návštevy nebolo nič (overili sme si to aj na internete). Namiesto madrasy sme si pozreli aspoň Bahia Palace, ktorý sa tiež môže popýšiť krásnou architektúrou a detailami. Otvára sa o deviatej, my sme to stihli až okolo obeda a palác bol preplnený turistami, takže odporúčam prísť radšej skôr:)

Všetky hlavné pamiatky a must see miesta (okrem Jardin Majorelle –  tá je v časti mesta s názvom Gueliz) sa nachádzajú v starom centre mesta, tzv. medine. Na jednej strane fajn, všade sa dostanete pešo. No medina sa môže stať totálnym bludiskom aj pre vás, ktorí nedáte dopustiť na svoj orientačný zmysel. Pripravte sa na to, že keď sa zamotáte, zrejme budete musieť niekomu zaplatiť pár dirhamov, aby vás doviedol na správnu cestu:)

No a určite sa choďte zatúlať aj do uličiek miestnych soukov. Souk, teda marocký trh je miesto, kde si prídu na svoje všetky vaše zmysly a precvičíte si svoje vyjednávacie schopnosti. Kúpite tu všetko od výmyslu sveta, krásne tkané marocké koberce, farebnú keramiku, kožené tašky, či peňaženky za pár dirhamov a všade sa šíri vôňa marockých, koreninových zmesí.

Takže zjednávanie. V Maroku sa určite nebojte zjednávať. Domácich skôr urazíte, keď tak nebudete robiť. V tejto krajine sa takto prirodzene obchoduje a vedzte, že na všetkom si domáci cenu pekne nadhodí. Takže žiadne strachy a kľudne dajte z jeho ponúkanej ceny dole aj 70 percent. Predavač sa vám teatrálne zasmeje, ale ponúkne vám najprv malú zľavu. No vy nesmiete poľaviť a najlepšie je tváriť sa,  že odchádzate  z obchodu. Nám sa stalo, že sme boli asi 6 metrov od stánku a predavač za nami kričal, že nám dá ešte väčšiu zľavu…

Bývanie: V Marakéši sa nemusíte báť, že nezoženiete ubytovanie. V medine je nespočetné množstvo riadov, teda domov s vnútorným dvorčekom, často aj s fontánou. Väčšinou ponúkajú ubytovanie pre menší počet hostí (majú menej izieb, je to skôr taký penzión ako hotel). My sme bývali v Riad El Bellar, ako som písala neďaleko námestia Djemaa El Fna. Riady väčšinou ponúkajú ubytovanie aj s raňajkami.

Po dvoch dňoch strávených vo farebnom a voňavom Marakéši sme nasadli do auta spolu s našimi 4 spolucestujúcimi a vybrali sme sa smer Sahara.

O tom už ale ďalší článok:) A ak som podľa vás zabudla niečo spomenúť a máte otázky, kľudne mi napíšte na mail alebo DM na Instagrame:) Budem sa tešiť.

*za fotky, na ktorých som ja ďakujem kamoške šikovnej fotografke Maťke z blogu Stvory z kuchyne.