Jeseň je podľa mňa asi najfotogenickejšie obdobie v roku a vždy nahováram Lukáša, aby sme niekam vyrazili na cesty, von, do prírody, do hôr. Nemusí to byť ani ďaleko, nepotrebujem ísť do žiadnej exotiky, veď krásnu, jesennú prírodu máme aj tu u nás doma na Slovensku, v susedných Čechách, či v Rakúsku, proste niečo dostupné autom.
Už dávnejšie sme sa rozprávali, že by sa nám páčil výlet smerom na hranicu Rakúska a Nemecka. Okukli by sme nielen jesenný Halstatt a okolie, ale prešli by sme aj za hranice do Nemecka a navštívili čarovné Königssee, potom pokračovali ďalej až do Garmisch-Partenkirchen a vydali sa na turistiku v okolí jazera Eibsee.
Königssee a Eiskapelle
Naša prvá zastávka bolo jazero Königssee neďaleko mestečka Berchtesgaden v Nemecku. Cesta z Bratislavy trvá okolo 5 hodín a náhodou sme si na prespanie vybrali penzión, ktorí vedie milá slovenská rodinka z Nitry a majú fakt rozumné ceny. Landgasthof Fürstenbrunn sa nachádza v dedinke Grodig ešte v Rakúsku, ale ku Königssee sme to mali veľmi blízko, asi 20 km. Link na ubytovanie pridávam dole v mapke.
Asi nebudem prvá, ktorá vám čosi napíše o jazere Konigssee. Leží v Národnom parku Berchtesgaden a osobným autom sa dostanete až na parkovisko kúsok od prístavu, odkiaľ každé ráno v húfoch vyrážajú turistické loďky s elektrickým pohonom. My sme tu boli síce mimo hlavnú turistickú sezónu, no aj tak vám odporúčam prísť skoro ráno, aby ste nemuseli bojovať s davmi ázijských turistov, ktorých je tu požehnane. Naším cieľom bolo jazero Obersee, ktoré sa nachádza ešte za Königssee a dá sa tam dopraviť iba loďkou (okolo jazier sa nachádzajú veľmi strmé hory, takže prechádzočka okolo jazera je viac menej nemožná). Avšak k Obersee (prístav Salet) jazdia lodičky iba do 14.októbra. Následne platí krutý zimný režim a lodička vás dovezie iba k barokovému kostolu Sv. Bartolomeja na polostrove Hirschau. My sme boli trošku sklamaní, pretože nás nelákala plavba po Konigssee, ale práveže sme chceli navštíviť rybárske fotogenické chatičky na Obersee.
Našťastie chatičky Obersee nie sú jediné lákadlo v okolí. Od kostola sv. Bartolomeja vedie nenápadná lesná cestička/turistická trasa, ktorá vás po hodinke zavedie k neskutočnej ľadovcovej jaskyni Eiskapelle. Keď som toto fascinujúce miesto uvidela, okamžite som zabudla na nejaké domčeky na Obersee a aj na to, že na nás v podstate celý čas pobytu v jaskyni kvapkala voda a z Eiskapelle sme odchádzali celí premočení. Foťák si tiež užil parádnu spŕšku, no celý zážitok stál za to.
Takže platí, ak sa ku K. vyberiete v lete, určite choďte skoro ráno a preplavte sa až k Obersee. Vy otužilejší, nezabudnite si so sebou zobrať plavky, pretože v jazerách je vraj kúpanie povolené? Ak sa sem dostanete mimo sezóny tak ako my, nezúfajte, ale vyberte sa na turistiku k Eiskapelle?
Ak túžite vyfotiť Königssee z vtáčej perspektívy, zabudnite na drony (je to zakázané), avšak vybehnite na neďalekú vyhliadku Malerwinkel a ak sa vám bude chieť, pokračujte cca 20 minút ďalej po lesnej cestičke smerom do kopca a odmenou vám bude ešte krajší a menej rušivý výhľad na celé jazero.
Možno vás niektorých okrem turistiky zaujíma aj história. Potom nevynechajte neďaleké Orlie hniezdo. Kedysi letné sídlo, horská chata Adolfa Hitlera, ktorá sa nachádza vo výške 1834 m. n. m., dostanete sa sem pohodlne aj autobusom po 6km dlhej vyasfaltovanej ceste alebo si môžete strihnúť 3hodinovú túričku. Hitler toto „hniezdo“ dostal ako darček k 50. narodeninám v roku 1939 a veľakrát ho teda nenavštívil, bol tu dokopy vraj 10x. Dnes tu uvidíte krb, ktorý dostal Hitler ako darček od Mussoliniho a od japonského cisára Hirohita zase nejaký fascinujúci koberec. My sme sa do jeho letného hniezda nedostali, ale ak vás zaujíma obdobie 2. svetovej vojny, myslím že toto miesto stojí za návštevu. Aj keď je určite hrôzostrašné a nejednému návštevníkovi musí naskočiť husia koža:/
Na ďalší deň sme si naplánovali výstup na Olperer Hütte v Zillertal, neďaleko Innsbrucku. Trošku sme nerátali s tým, že aj tu už bude záver turistickej sezóny. Hlavná cesta k priehrade Schlegeisspeicher, odkiaľ vedie turistický chodník, bula teda zatvorená. Ešte k tomu neutíchajúci dážď a tak sme sa rozhodli zmeniť plány a vrátiť sa naspäť do Nemecka.
Plansee a Kochelsee
Cestou sme sa zastavili na krásnom Plansee, v okolí ktorého sa tiež nachádzajú parádne turistické chodníčky, avšak my sme tu dali iba krátku prechádzku, zmoknutí sme nasadli do auta a pokračovali sme ďalej. Ďalším cieľom bolo jazero Kochelsee v Bavorsku, asi 70 km od Mníchova, ktoré je tiež známe krásnymi turistickými chodníčkami, sú tu krásne drevené rybárske chatičky , v lete sa tu samozrejme môžete aj okúpať. Zhodnotili sme, že parádne miesto, len by sa nám hodilo iné, trošku vľúdnejšie počasie na prechádzky okolo tohto jazera?
Neuschwanstein
Samozrejme nesmiete vynechať zámok Neuschwanstein, ktorý sa nachádza kúsok od mestečka Schwangau a v podstate neďaleko Garmisch-Partenkirchen. My sme tento neskutočný, disneyovský zámoček navštívili presne pred rokom a tentokrát sme iba prefrčali okolo:)
Eibsee a Partnachklamm
Celí uzimení a premrznutí sme nasadli naspäť do auta a nasmerovali sme si to do bavorského mestečka Garmisch-Partenkirchen, v blízkosti ktorého sa nachádza aj známe lyžiarske stredisko, konali sa tu kedysi aj zimné olympijské hry, majstrovstvá sveta v aplskom lyžovaní a každý rok sa tu súťaží v skokoch na lyžiach. Jazdí tu aj lanovka tesne pod najvyšší vrchol Nemecka Zugspitze (2962 m. n. m.), ktorý by som niekedy rada (aj napriek môjmu strachu z výšok) zdolala, možno niekedy v lete?
Prespali sme v susednom mestečku Grainau a ráno sme sa s nadšením vybrali k jazeru Eibsee, ktoré som už videla na toľkých fotkách, čítala o ňom toľko článkov, že som sa nevedela dočkať, kedy sa okolo tohto kúzelného jazera poprechádzame a nafotím trilión fotiek. N čuduj sa svete, keď sme prišli k jazeru, bola taká hmla, že som ledva dovidela na Lukáša, ktorý išiel pár krokov predo mnou. Okej, trochu preháňam:D Jednoducho povedané, jazero nebolo takmer vôbec vidieť. A už vôbec nie tie ostrovčeky, ktorými je preslávené. A keďže vôbec nesvietilo slnko, vôbec nevynikla farba tohto jazera, ktoré je špecifické svojimi tyrkysovými odtieňmi. Už keď ma začínalo premáhať zúfalstvo z toho, že vlastne sme sa k Eibsee doviezli zbytočne a zlé počasie nás ďalej prenasleduje, na chvíľu vykuklo slnko, hmla sa jemne rozostúpila a my sme konečne uvideli tie slávne ostrovčeky. A prišiel čas na môj nekonečný photoshooting, kedy sa neviem ovládať, som ako zmyslov zbavená a teším sa, že konečne ulovím nejaký pekný záber.
Nakoniec sme sa v okolí jazera Eibsee zdržali asi po dňa a nebolo to také zlé ako to ráno vyzeralo? Výhodou nevľúdneho počasia bol malý počet turistov a tak sme mali krásnu prechádzku okolo Eibsee viac menej sami pre seba? Na našom penzióne sme dostali od majiteľky ešte skvelý tip na výlet do rokliny Partnachklamm. Dostanete sa tam v pohode pešo priamo z Garmisch- Partenkirchen (ďalej aj „GaPa“) za cca 20 minút a výhodou je, že sem môžete prísť, či prší alebo sneží, pretože turistický chodníček je priamo v skale a budete prechádzať cez rôzne tunely a skalné previsy. Roklina je široká cca 5 metrov, ale miestami hlboká až 80 metrov. Platí sa sem vstupné 3 eurá a v čase našej návštevy zatvárali vstupnú bránku do rokliny už o 17tej. My sme dorazili asi o 16tej, ale za hodinku sme ju celú prebehli a ešte sme sa stihli vrátiť krásnou cestičkou cez les, ponad roklinu.
Nakoniec to bol krásny, moody a únavný deň, z ktorého mám naozaj veľa fotiek, zážitkov a všetky tieto miesta by som chcela navštíviť ešte raz! Určite sa sem chceme vrátiť v lete?
Aj keď v tomto článku sa chcem sústrediť hlavne na turistické tipy, vyzdvihnúť krásne a fotogenické miesta v prírode, nedá mi nepridať sem ešte jeden tip na dobré jedlo v tomto mestečku. Celkovo sme mali v Nemecku, Rakúsku problém nájsť nejaké fajn miesto na obed, či večeru. Niečo iné ako rezeň, či klasické nemecké, rakúske mäsové pochúťky. Keď sme už strácali nádej, v Garmisch-Partenkirchen sme objavili indickú reštauráciu Bollywood Tandoori a musím povedať, že už dávno som nejedla také skvelé Veg Thali ako tu. A bolo toho tak veľa, preveľa, že som to ani nevládala sama celé zjesť. Takže ak sa ocitnete v GaPa, určite skočte na „indiu“?
Ďalšiu noc sme ešte prespávali v GaPa, keďže sme chceli dať slnečnému dňu v okolí EIbsee ešte šancu a prepoveď počasia vyzerala sľubne. No na druhý deň sme sa zobudili do ešte väčšej hmly a našu prechádzku okolo Eibsee sme skrátili.
Hintersee a Gollinger Wasserfall
Ďalej sme pokračovali naspäť do národného parku Berchtesgaden, na druhý deň ráno sme si ešte naplánovali prechádzku a fotenie v okolí ďalšieho dokonalého jazera Hintersee. Síce predpoveď konečne hlásila slnečné počasie, v noci sa strhla dosť nepekná víchrica, ktorá zrejme prechádzala celou Európou. No a nadránom vôbec neutíchala. Keď sme dorazili k Hintersee, mala som pocit, že sa ženia všetci čerti. Stromy sa ohýbali takmer po zem, bála som sa že môj statív odfúkne až do jazera a tak sme po chvíli vzdali aj tento fotospot a pobrali sme sa ďalej za hranice do Rakúska. Tam sme sa asi hodinku „zdržali“ obdivovaním nádherného vodopádu Gollinger. Nevedie tam žiadna náročná trasa, ale trvá to asi 10 minút kým sa z parkoviska vyškriabete až priamo pod vodopád. Opäť raj pre nás fotografov a nezabudnite si statív?
Hallstatt
Od Gollinger Wasserfall sme vyrazili asi okolo 11tej a cestou späť na Slovensko sme sa ešte zastavili na krátku prechádzku v Hallstatte. Boli sme tu minulý rok (tušim) vo februári, avšak celkom som sa tešila ako bude táto dedinka vyzerať vo svetle jesenného, zapadajúceho slnka. A poviem vám, že okolo obeda bol najvyšší čas fotiť, pretože hneď potom slnko zašlo za neďaleké vysokánske hory a Hallstatt sa postupne začal ponárať do tmy.
Pred sebou sme mali 5hodinovú cestu naspäť na Slovensko a aj keď počasie nášmu jesennému tripu veľmi neprialo, zážitkov a parádnych fotiek máme kopec a aspoň jednu výhovorku, prečo sa tam musíme vydať opäť v sezóne, keď budú otvorené všetky turistické chodníčky a vystihneme fajnové počasie ako stvorené na nekonečné túry po horách?
Pridaj komentár