1. Michal, mohol by si mi porozprávať ako si ty začal s blogovaním a čo ťa namotivovalo, aby si do toho „vhupol“?
K blogovaniu som sa dostal pravdepodobne vďaka dvom veciam. Odkedy som začal žiť v Bratislave, začal som sa viac zaujímať o jedlo a varenie. Pozerával som relácie s Jamiem a Gennarom, ktorí vedia varenie odprezentovať ako tú najúžasnejšiu vec na svete. Začali sme si na byte variť a skúšať. Okrem lásky k jedlu sa vtedy u mňa vybudovala aj celkom silná láska k vínu 🙂 Druhou dôležitou skúsenosťou bola spolupráca s fotografom Dušanom Křístekom a foodstylistom Ivanom Štefánekom, s ktorými sme pripravili malú kuchársku knihu pre nadnárodnú potravinársku firmu. Vtedy som privoňal k foodstylingu a foteniu jedla. Povedal som si, že keď ma to tak baví, skúsim to. Keď som začal bývať sám, mal som viac času. Po dlhom odhodlávaní sa, vznikol začiatkom roka 2014 blog mealujemto.sk
2. Máš nejaké zaručené tipy/triky, ktoré sa ti vždy pri fotení jedla osvedčili?
Myslím si, že neexistujú všeobecné pravidlá. Určite však nie je dobré fotiť jedlo, ak svetlo dopadá priamo spredu. Ja mám rád mäkké svetlo. Buď fotím pri veľkom okne, kedy dám ešte medzi okno a jedlo veľkú bielu textilnú odrazku. Niekedy fotím skoro v tme. Vtedy stiahnem žalúzie úplne dole a do izby preniká svetlo len cez malú štrbinku. Tiež používam kozmetické zrkadlá. Mám dve, možno viac, ako väčšina dievčat 😀
3. Sleduješ alebo sa inšpiruješ aj nejakými zahraničnými blogmi alebo máš nejaký inšpiratívny blog, na ktorý by si nám dal tip?
Blogy cielene nenavštevujem, avšak veľa z nich sledujem na Facebooku. Slovenské aj zahraničné. Tiež sledujem niektorých fotografov, medzi ktorých patria David Loftus, Natalia Lisovskaya alebo Katie Davies.
4. Ešte stále sa venuješ práci art directora v reklamke? Kedy sa popri takejto náročnej práci stíhaš venovať vypekaniu a foteniu jedla?
Áno, niekedy trávime v práci veľmi veľa času. V lete varím a fotím aj večer, keďže je dlho svetlo. Najradšej však cez víkend, keďže mám dostatok času na prípravu. Zima je pre foodbloggerov ťažké obdobie, keďže vonku je veľmi skoro tma a nedá sa fotiť pri prirodzenom dennom svetle.
5. Je pravda, že na Slovensku nepôsobí veľa foodblogerov. A už vôbec nie chalanov. Foodblogovanie je pre veľa ľudí ešte neznámy pojem. S akými reakciami sa stretávaš, keď cudzím ľuďom prezradíš aké je tvoje hobby? 🙂
Ja myslím, že nás je už dosť veľa, len nie o každom sa vie. Aj chalanov varí dosť, však byť muž – šéfkuchár nie je nič nezvyčajné. Reakcie sú niekedy dosť zábavné. Väčšina ľudí sa začuduje a potom sa opýta, kedy môže prísť na obed/večeru 🙂 Kamoši si zo mňa robia srandu, že na to balím baby. Jedna foodbloggerka mi povedala, že na základe blogu si myslela, že som ženatý a mám dve deti 😀
6. Pripravuješ doma sám vianočné menu alebo spolupracuješ s ostatnými členmi rodiny? Čo tradičné (aj netradičné) vianočné nesmie u vás chýbať na štedrovečernom stole?
Štedrú večeru nechávam na mamu, tento rok som však upiekol štedrák podľa babkinho receptu. Naša večera nie tradičná, ničím výnimočná. Kapra sme však posledné Vianoce nahradili lososom.
7. Bez čoho by si v kuchyni nedokázal existovať ani deň?
Bez cesnaku, cibule a bez hudby. Keď varím, vždy si pustím niečo rezké, nech to ide odruky…
8. Si lovec alebo zberač? (Rozumej: pestuješ si vlastné potraviny alebo skôr zavítaš na tržnicu, či nemáš problém ani s ponukou v supermarketoch).
Skúšal som si v kvetináčoch dopestovať bylinky, ale veľmi sa im u mňa nepáči. Keďže nemám balkón, je pestovanie ťažšie a preto radšej zavítam na trh a kúpim si, čo práve potrebujem. Keď som v Nitre, veľa zeleniny si beriem aj z dedkovej záhrady. Ako pracujúci človek nemôžem chodiť na trh vždy, kedy potrebujem, takže v supermarketoch nakupujem tiež, ale vyberám si produkty, ktoré majú aspoň náznak čerstvosti a chuti.
9. Keby si mal neobmedzený rozpočet, ktoré krajiny by si navštívil v rámci food cesty okolo sveta? 🙂
Jedol by som všade tam, kde by nezjedli oni mňa 🙂 Mám v pláne dlhší pobyt v Ázii, kde by som chcel robiť projekt, ktorý spája práve jedlo a cestovanie. Veľmi rád mám Taliansko a viem si predstaviť, že by som žil v Toskánsku, kde majú výborné jedlo a víno.
10. Existuje niečo, čo by si ani za svet nezjedol?
Neláka ma hmyz a červíky. Čokoľvek, čo sa hýbe na tanieri…
11. Videla som na tvojom blogu, že si precestoval napríklad aj Kubu. Je to pravda, že človek hľadajúci silný gastronomický zážitok bude asi v tejto krajine dosť sklamaný?
Nemyslím, že bude niekto sklamaný, ale nenájde na Kube gastronomické zážitky. Objavovanie nemôže byť sklamaním. Kubánska kuchyňa je veľmi jednoduchá a ovplyvnená nedostatkom potravín a socializmom. Kubánci jedia kvôli nasýteniu sa, nie kvôli pôžitku. Na ten tam majú rum a cigary 🙂 Na Kube som ochutnal krokodíla, sladké zemiaky, kubánsku ryžu s čiernou fazuľou Moros y Cristianos a potom nespočetné množstvo rumu Havana Club a nápojov z neho.
12. Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Vieš si raz predstaviť, že by si sa foodblogovaním mohol aj živiť?
Je to moje hobby, neplánujem sa blogovaním živiť. Myslím, že na Slovensku je to takmer nemožné. Ak by sa však naskytla nejaká príležitosť, tak ju zvážim. Niekedy v budúcnosti by som chcel vlastniť bistro, malú reštauráciu. Je to však len sen a ďaleká budúcnosť.
Ďakujem Michalovi za novoročný rozhovor. P.S. autorom všetkých fotiek v tomto článku je Michal Hornický a ak sa chcete pokochať aj ďalšími výtvormi – navštívte jeho foodblog mealujemto.sk 🙂
Pridaj komentár