Italy roadtrip 2018

Posledné dni ma prevalcovala choroba a zostala som doma v posteli dlhšie ako som plánovala. No aspoň som si konečne našla čas editovať staršie fotky a prišiel rad aj na náš taliansky roadtrip.

Z Bratislavy sme vyrazili v piatok večer, v telefóne som mala uložené zaujímavé miesta v Južnom Tirolsku a Toskánsku, avšak žiadne detailne naplánované cestovanie to nebolo, taktiež ubytovanie sme vôbec neriešili dopredu. Vedeli sme, že naše combi autíčko v prípade núdze poslúži aj ako kvalitný priestor na spanie pre dve osoby 🙂

Naša prvá zastávka bola dedinka Santa Maddalena vo Val di Funes. Cestu nám trochu skomplikovalo bláznivé počasie, zápchy na hranici Rakúska s Nemeckom a tak sme na miesto dorazili až okolo polnoci.

Prespávanie v aute je inak na samostatný, dlhý článok.  My sme si to obľúbili počas nášho amerického roadtripu v máji 2018. No musím uznať, že akokoľvek je náš golf combi priestranný a pohodlný, camper van to nenahradí 😀  Takže zakaždým, keď sme sa ukladali na spanie, museli sme povyťahovať a popresúvať všetky tašky, turistické topánky, bundy zo zadných sedadiel na predné, zadné sedadlá zložiť a tak dále.  No zakaždým to bola celkom veľká komédia?

Je je fakt sranda a hlavne neskutočná sloboda. Ráno vyrážate  s tým, že neviete, kde večer zaparkujete a s akým výhľadom sa zobudíte? Samozrejme, treba si dávať pozor. Nie všade môže byť takéto prespávanie v aute, či kempovanie povolené. Prípadne si dajte do google maps hľadať najbližšie kempy a tam máte nielen zabezpečené miesto na kempovanie/stanovanie, ale máte k tomu aj sprchu ako faj benefit?

Samozrejme už som zase odbočila od toho, čo som vám chcela  písať. Prvý deň po zobudení sme si naplánovali turistiky v okolí Val di Funes. Toto údolie má neskutočné čaro, nájdete tu prekrásne a nekonečné horské lúky, môžete sa tu celé dni iba prechádzať za zvukov kravských zvončekov. No romantika ako vyšitá? A ak budete mať šťastie na jasnú oblohu, v Santa Maddalene si užijete výhľad na dedinku s dolomitským masívom Geislergruppe v pozadí. Toto miesto je považované za jedno z najfotgrafovanejších miest v Dolomitoch.   Ak vás tiež baví krajinková fotografia, určite nevynechajte barokový kostolík San Giovanni in Ranui, ktorý sa nachádza uprostred pasienkov len pár minút autom od dedinky Santa Maddalena. Pri západe slnka to musí byť dokonalý fotospot, no my sme také šťastie nemali a hory boli celý deň ukryté za oblakmi. Vybrali sme sa teda aspoň na nenáročnú, trojhodinovú prechádzku/turistiku po turistickej trase s názvom Adolf-Munkel-Weg.

Keďže nám počasie nedoprialo výhľady vo Val di Funes, rozhodli sme sa pokračovať ďalej do mestečka Ortisei vo Val Gardena. Na druhý deň sme si naplánovali výšľap k Secede.  Už z Ortisei sme však videli, že na horských lúkach pod Secedou cez noc poriadne nasnežilo. Nám teda nezostávalo nič iné, iba sa vyviezť hore lanovkou a vybláznili sme sa asi hodinku v augustovej snehovej nádielke? Dokonca sme stretli aj pár zanietených lyžiarov, ktorí sa už nevedeli dočkať začiatku  lyžiarskej sezóny vo Val Gardena 😀

Ak sa niekedy tiež vyberiete na horské lúky pod Secedou, odporúčam vyviezť sa lanovkou na najvyšší bod, okuknite výhľady a naspať sa vráťte po lúkach do mesta. Možností na pešiu turistiku je tu neúrekom a zrejme by nám nestačil ani týždeň, no my sme pokračovali ďalej. Dorazili sme do horského mestečka Cortina d´Ampezzo. Tesne pred západom slnka sme si ešte odbehli na známe fotogenické Lago di Braies. Myslím, že je lepšie sem prísť v skorých ranných hodinách ako večer. Hlavne je tu menej ľudí, v kľude si pofotíte jazero pri východe slnka, potom môžete ísť buď na lodičku alebo sa prejsť okolo jazera. Slnko zašlo za neďaleké hory a my sme sa vrátili do nášho kempu v Cortine.

Toto bola asi najchladnejšia noc, ktorú sme strávili v kempe. Veruže mi nebolo všetko jedno, keď sme ráno o piatej vyliezli z vyhriatych spacákov a teplomer ukazoval krásny jeden stupeň.

Drkotajúc zubami sme nahodili tri vrstvy termo oblečenia, pripravili sme si rannú dávku kofeínu a vyrazili autom smerom k Passo Tre Croci.  Tu sme zaparkovali auto a čakala nás túrička k môjmu vysnívanému Lago di Sorapis.

Výstup k Lago di Sorapis nám dvom trval asi 90 minút. Nepovažujem túto trasu za nejakú extra fyzicky náročnú, aj keď pár exponovaných úsekov tam bolo a v podstate sme neustále stúpali. No nič dramaticky nebezpečné nečakajte. Poviem vám, že mám neskutočný strach z výšok a toto som dala na jednotku ? Lago di Sorapis určite viacerým z vás nemusím predstavovať. Je známe svojou tyrkysovou farbou a voda vyzerá ako zamútená mydlom? Nachádza sa síce vo výške 1923 metrov nad morom, no keď sme tam dorazili, obloha bola ako maľovaná a aj teplota začala príjemne stúpať. Konečne sme mohli pozhadzovať naše cibuľové vrstvy. Dokonca sme zahliadli nejakého odvážlivca otužilca, ktorý sa vrhol priamo do jazera? Ešte vám dám dobrý tip, ak sa sem chystáte počas letnej sezóny ako my. Určite vyrazte na turistiku skoro ráno. Ráno o 8:30 hod sme tu boli takmer sami. Ale keď sme sa o 11tej vracali k parkovisku, doslova sme obchádzali davy turistov. Not good.

Výhodou takejto skorej rannej turistiky je, že potom stihnete ešte ďalšie pekné miesta. Presunuli sme sa opäť do Ortisei a zamierili smerom k najznámejším a najväčším horským pastvinám v Dolomitoch, možno dokonca aj v Európe – čarokrásne Alpe di Siusi (nemecky Seiser Alm). Dostanete sa sem rôznymi spôsobmi, napr. z dedinky Castelrotto alebo aj lanovkou zo Seis (Siusi). My sme sa doviezli autom až do dedinky Compatsch, avšak treba počítať s obmedzeniami. Cesta pre autá je uzavretá od 9.00 do 17.00 hod.  Takže ak sem chcete prísť autom, treba vyraziť ráno, zaparkovať a odísť môžete až po 17tej. Zaparkujete v Compatsch a na lúky sa vyberiete pešo alebo na bicykli. My sme sa sem vybrali hlavne kvôli legendárnym vrcholom Sasso Lungo (3181 m), pred ktorým ležia fotogenické, zvlnené kopčeky s drevenými chalúpkami. No jednoducho idylické prostredie a raj pre každého fotografa športovca v každom ročnom období. Každý si tu príde na svoje? Ak nechcete nejakú zvlášť náročnú turistiku, tu sa v podstate môžete prechádzať lúkami hodiny a užívate si pritom dokonalé výhľady na dychberúce pohoria. Ja tomuto miestu dávam 11 bodov z 10 😀 A vrátime sa sem určite čoskoro?

Po troch dňoch v horách nastal čas posunúť sa ďalej.  Vyrazili sme smer Toskánsko. Našou prvou zastávkou bolo mestečko Siena, ktoré sme navštívili aj minulý rok. Spanie v aute sme na jednu noc vymenili za Bed and Breakfast Le Chiarine pár minút pešo od centra (označené na mape). Vlastne celé centrum Sieny je maličké a určite vám postačí jedeň deň. Prešli sme sa okolo námestia Piazza del Campo až k Il Duomo, motkali sme sa úzkymi uličkami a ja som sa už nevedela dočkať mojho obľúbeného jedla –  pasta al tartufo. Čiže cestoviny s hľuzovkami. Dokonalý záver, dokonalý deň v Siene.

Poviem vám, že Siena má neskutočné čaro ráno. nikde žiadni turisti, obyvatelia aj mestečko sa prebúdza spolu s prvými lúčmi vychádzajúceho slnka…A my sme čakali, kým sa pomaly otvoria prvé bary (v Taliansku bar znamená aj kaviareň) a urobíme si prestávku na espresso (v našom prípade skôr americano :D) a uchmatneme si čerstvé pečivko.

Toskánsko je skutočne čarovná časť Talianska. Či už ste milovníci histórie, jedla, vína, fotografovania krajiniek, máte tu čo robiť ? Zo Sieny sme opäť vyrazili obzrieť si tie toskánske mestečká, ktoré sme nestihli  minulý rok a všetky vám ich pridám do mapky, aby ste vedeli, kde sa oplatí zastaviť?

Tento rok sme zamierili aj viac na juh a navštívili sme trošku iné Toskánsko, tufové mestečká – Sorano a Pitigliano.  Nebolo to vôbec veľa turistov a mám pocit, že tieto nádherné, historické mestečká sú trošku prehliadnuté. Sú postavené na tufových skalách a osídlené boli už v dávnych etruských časoch, takže naozaj sa ocitnete v dávnej histórii. Domčeky vyzerajú akoby boli priamo vytesané do skaly a pre mňa osobne boli asi najfotogenickejšie zo všetkých toskánskych miest…

Ak sa tiež vyberiete na juh Toskánska, určite nevynechajte termálne pramene v Saturnii. Toto bol asi highlight celého tripu. Termálny prameň Cascate di Mulino tečie po kaskádach a cez malé jazierka, kde sa môžete pohodlne usadiť a užívať si ranný chill v horúcej, liečivej vode. A to celkom zadarmo. Termálna voda má stabilnú teplotu 37 stupňov. Preto sa sem ľudia chodia kúpať nielen v lete, ale aj v zime, cez deň aj v noci?

Keďže sme chceli zažiť aj toskánske more,  vybrali sme sa (pre nás) na neznáme miesto s názvom Monte Argentario.  Je to polostrov v Toskánsku, nachádza sa asi 160 km od Florencie a sú tu dve hlavné centrá – mini rybárske mestečká, Porto Ercole a Porto Santo Stefano. My sme boli príjemne prekvapení, aké krásne miesta, panenské zátoky a útesy sme tu objavili. Strávili sme tu dva dni a v podstate sme si užívali ničnerobenie, leňošenie v zátokách a výhľady na nekonečné tyrkysové more. Na každú skrytú plážičku sme si zliezli poctivo od hlavnej cesty strmým zrázom. Všade bolo iba minimum ľudí, na mori pár plachetníc… Úplná idylka a skrytý raj ?

Z Monte Argentario sa nám odchádzalo veľmi ťažko, avšak voľné dni nepustia a náš výlet sa pomaly chýlil k záveru. Mali sme pred sebou posledné dva dni, ktoré sme chceli využiť na kúpanie. No zamračené počasie nás nakoniec vyhnalo do Florencie a deň sme strávili túlaním sa uličkami, nakupovaním drobných darčekov a užívaním si dobrého jedla?  Až také zlé to nebolo ?

Poslednú noc sme prespali v mestečku Garda na východnom brehu jazera Lago di Garda a naplánovali sme si ešte návštevu jedného fotogenického miesta. Madonna della Corona je teda doslova miesto medzi nebom a zemou. Kostolík, postavený na skalnatom úpätí hory Monte Baldo, je veľmi známe pútnické miesto. Dostanete sa sem buď pešo párhodinovou túričkou, autom alebo autobusom sa vyvezite takmer až ku kostolu.   Nás tu zastihol neskutočný lejak, tak sme si kostolík iba pofotili a vybrali sa smer Bratislava.

Viem, že som vám sem nepridala všetky informácie, ktoré by ste možno čakali a ja by som samozrejme vedela o tomto roadtripe písať donekonečna, no článok musí mať predsa aj koniec 😀 Ale ak ste sa inšpirovali našou cestou a chcete sa nebodaj vydať na rovnaký, či podobný roadtrip do Dolomitov a Toskánska, budem rada ak mi napíšete  správu. A ak budem vedieť, rada zodpoviem všetky vaše cestovateľské otázky?

Vaša cestovateľka Maťa

MAPKU nájdete tu:

Alpe di Siusi, keď začalo vychádzať slnko. Niečo neskutočné:

Siena