Gaštanový cheesecake

Ako decko si október pamätám len ako ten mesiac, kedy sme mávali v škole zber gaštanov. Tento mesiac mi nikdy ničím neimponoval, ale ani mi nevadil. Jednoducho naozaj si október a detstvo spájam len so zberom gaštanov:) Veľmi obľúbený a deckami rýchlo vyčistený „spot“ na dedine boli staré gaštanové stromy v okolí kostola a dedinskej fary.  U nás bola do zberu zapojená vždy celá rodina. Keďže som začala gaštany zbierať vždy neskoro a v okolí kostola už ostali len holé gaštanové pichľavé šupky, vždy sme s našimi hľadali rôzne alternatívy a častokrát sme prešli celý okres, len aby som nazbierala čo najviac a vyhrala za zbieranie v škole aspoň nejaké  farbičky, vodové farby či skicár.

Október bol mesiac, kedy sme vždy na výtvarnej výchove vyrábali gaštanových panáčikov alebo zvieratká. Nakoľko kreativitiou a umeleckým duchom som nikdy neovplývala, väčšinou som vytvorila   trápneho gaštanového jeleňa alebo psa (ktorý vlastne vyzeral tiež ako jeleň). Na viac som sa nikdy nezmohla:)

Október bol tiež čas, kedy pominula septembrová melanchólia z končiacich sa letných prázdnin a do Mikuláša a Vianoc bolo vždy ďaleko, preto som k októbru mala vždy  neutrálny nešpecifický vzťah. 

Hoci dnes to vonku vôbec nevyzeralo na typický októbrový deň, zaspomínala som si čiastočne na chladné gaštanové októbre.  Nevyrábala som síce gaštanové jelene, ale pripravila som Lukymu k meninám gaštanový cheesecake.  A október je veruže nádherný mesiac. Hlavne keď si môžeme vychutnávať sobotný koláčik len tak v tričku, na terase zaliatej teplým jesenným slnkom.