Baby Pavlova & pár slov o živote ako takom

Nedávno som na stránke nosidebar.com čítala zaujímavý článok o tom ako nájsť v živote spokojnosť a úspech aj keď človek zostáva priemerným v tom, čomu sa venuje… Mala som pocit, že autorka túto otázku dokonale vystihla a ja som v článku našla pár odpovedí pre moju nespokojnú dušu:D Ja  trošku odbočím od toho, čo písala ona, ale povedala som si, že sa s vami o tieto moje interné monológy podelím Keby vás to nudilo, rovno preskočte na môj receptík:)

Ak mám pravdu povedať, od základnej školy som vyrastala  že ak chcem byť úspešná a spokojná, musím byť dobrá vo všetkom, čo robím (základný životný omyl)… Musím mať najlepšie známky, dostať sa na skvelú školu a po škole sa hneď dobre zamestnať. Aj keď som začala vo voľnom čase blogovať, veľmi som chcela, aby mi všetko vychádzalo na stopercent a ak niečo nešlo podľa plánu, automaticky som to brala ako zlyhanie..

Vedela  som, že všetko, čo chcem (teda, čo som si myslela, že chcem) dosiahnem iba tvrdou drinou, pravidelnou prácou a obetovaním všetkého voľného času. Chcela som vyskúšať všetky zaujímavé projekty, ktoré sa mi ponúkali. Túžila som robiť všetko, pretože všetko nové a kreatívne ma neskutočne fascinovalo. Chcela som profesionálne fotiť nielen jedlo, ale na každej dovolenke som sa hnala za dokonalými cestovateľskými fotkami… Túžila som byť skoré ranné vtáča, stihnúť každé ráno beh a po roku odbehnúť maratón (:DDD). Začala som cvičiť jogu s tým, že po roku budem robiť asány ako profesionálne jogínky s rozpustenými vlasmi na Instagrame…Myslela som, že budem šťastná iba keď budem robiť veľa vecí naraz a budem dobrá vo všetkom… Bolo to večné naháňanie sa za aktivitami a snom byť najlepší a stíhať všetko. A potom, keď mi náhodou nevyšiel nejaký koláč, nepodarili sa skvelé fotky a nestíhala som už vobec behávať, nastúpila frustrácia a hľadanie vinníka za tento môj „neúspech“. Prepadávala som  myšlienkam, že určite nie som na nič dosť dobrá a mala by som sa na všetko vykašľať…

Teraz viem, že všetko toto nahánanie k šťastiu a spokojnosti, k vlastnému úspechu nevedie. Zistila som, že popri zamestnaní sa nedá robiť  dokonale 15 vecí naraz a väčšinu z toho musím pre pokoj a zdravie obetovať. Avšak viem, že aj keď poviem nie nejakým kariérnym šanciam, môj život nenaberie zlý smer. Príde niečo nové a lepšie. Niečo, o čom práve v tej chvíli nebudem mať ani tušenia.

Po absolvovaní štúdia práva som sa teda nevypracovala na nabrúsenú právničku s JUDr. titulom pred menom a ďalšími za menom. Po dvoch rokoch blogovania som sa nestala špičkovou blogerkou s tisíckami lajkov na sociálnych sieťach. Po rokoch nepravidelného behania odbehnem cca 10 km s vyplazeným jazykom.  Som priemerná, nemám kariérne ambície a konečne ma život teší tak ako plynie.  Blogujem iba keď ma to baví, chcem a mám čo povedať. Nemusím mať naschedulované články na každý druhý deň, aby som mala reach. Nemusím mať 30 000 followerov na FB, ani na IG. Nevyhýbam sa na blogu ani spoluprácam, ani reklame, ale vždy u mňa nájdete promo iba takých produktov, ktoré sama používam a nájdete ich často u mňa v domácnosti…Základom je pre mňa autentickosť, nie čísla…

Zistila som, že pre môj život a šťastie je najdôležitejšie spomaliť. Zoškrtať 10 vecí z nereálneho to-do listu a sústrediť sa na ľudí okolo seba, či venovať chvíľu sebe. Zobrať do ruky rozčítaný román, nepohnúť sa z gauča celý večer a ignorovať aspoň na chvíľu „hluk“ na sociálnych sieťach. Urobiť si  dokonalú večeru niekedy len tak a nie preto, že to bude krásna fotka na Instagram.

Netvrdím, že byť priemerným má byť uspokojivé pre každého z nás. To je hlúposť. Je jasné, že potom by sme asi v rukách nedržali smartfóny, nechatovali na internete, nemali lieky na rôzne choroby a nečítali skvelé knihy, či dokonca elektronické knihy. To čo chcem povedať je, že nie každému z nás je v živote súdené niečo mega veľké dokázať, vybudovať start up firmu, o ktorej budú všetci rozprávať, osloviť masy, či  precestovať celý svet. Len je zlé, ak žijeme v predstave, že urobiť niečo veľké je cesta, len vtedy nás budú ostatní uznávať a naháňame sa za niečím, po čom ani sami v hĺbke duše netúžime. A možno je pre úspech a naplnenie v živote dôležité len to, že veríte sami sebe a svojim rozhodnutiam, máte okolo seba  skupinku ľudí, ktorí vás podporujú a na oplátku vy tých pár ľudí dokážete motivovať tým, že  kráčate životom pomaličky, tak ako príde a vážite si všetky nenápadné maličkosti…

Akceptovať, že deň má len 24 hodín a uvedomiť si, čo je pre nás v živote dôležité. Ak sa nám nepodaria všetky plány, ktoré si na začiatku roka spíšeme do ružového diára, neznamená, že sme zlyhali… K tomu aby sme prežili život hodnotne a najlepšie ako vieme, nepotrebujeme byť úspešní,  ani dokonalí, ani nonstop produktívni.  Lebo môže sa stať, že keď si budeme odškrtávať ďalšiu „doležitú vec“ z  do-to listu, unikne  nám celý jeho zmysel…No a našla som si vlastnú definíciu úspechu. Pre mňa úspech znamená uvedomovať si, že človek nemôže mať všetko po čom túži, byť spokojný/á s tým, čo má práve v tej chvíli  a nájsť si vždy aspoň trochu času na to, čo nás baví.

Baby Pavlova s  čerešňovou omáčkou (cca 8 mini kúskov)

Ingrediencie

• 5 bielkov
• štipka soli
• 250 g krupicového cukru
• 2 ČL kukuričného škrobu
• 1 ČL bieleho vínneho octu

• 250 g mascarpone
• 2 PL krupicového cukru
• 1 ČL vanilkového extraktu
• 200 g kyslej smotany

• 450 g odkôstkovaných čerešní
• trošku vody
• 40 g krupicového cukru
• 1 PL amaretta

drobné ovocie a mäta na ozdobu

POSTUP

1. Najprv si upečieme (teda skôr usušíme) pusinky. V mixéri vyšľaháme bielky so štipkou soli. Keď začnú mať penovú konzistenciu, pridávame postupne cukor. Pridáme škrob, ocot a šľaháme asi 8-10 minút, kým  sa nám nevyšľahá tuhý a pevný sneh.
2. Rúru vyhrejeme na 120 stupňov a pripravíme si plech vystlaný papierom na pečenie.
3. Na tento papier si môžeme vyznačiť menšie kruhy a vyplníme ich bielkovým snehom (sneh si môžeme dať aj do zdobiaceho sáčku a takto vyplniť predkreslené kruhy). V strede každej pusinky urobíme priehlbinku, ktorú po upečení naplníme krémom.
4. Dáme do rúry a sušíme cca 90 minút. Po chvíli vyberieme a necháme vychladnúť.
5. Pripravíme si krém. Mascarpone vyšľaháme s cukrom, extraktom a nakoniec primiešame kyslú smotanu. Krémom ozdobíme pusinky a pridáme drobné ovocie.
6. Čerešne s trochou vody a cukrom dáme na panvicu a na slabom ohni povaríme asi 20 minút.  Rozmixujeme tyčovým mixérom a pridáme amaretto. Necháme vychladnúť.
7.  Pred podávaním môžeme pusinky preliať touto omáčkou.

 

*ak sa vám pusinky nezmestia na jeden plech, nesnažte sa ich natlačiť tesne na seba, lebo pri sušení trošku zväčšia objem. Radšej ich rozdeľte na dva plechy.