Faerské ostrovy

Už je to nejaký týždeň, čo sme sa s Maťkou z blogu Stvory z kuchyne vrátili z  mini výletíku na nie až tak vzdialené Faerské ostrovy, nazývané aj Ovčie ostrovy. Obe sme milovníčky prírody, fotografovania krásnych scenérii a podľa fotiek na internete, hlavne na Instagrame, nám bolo jasné, že na Faerských nebude o takéto aktivity núdza… A či sme si vybrali dobre, posúdite sami.

Na začiatok si dajme nejaké tie nudné, ale dôležité fakty. Na Faerských ostrovoch sa turizmus ešte len prebúdza a hoci mnohí cestovatelia, fotografi objavili Island, o neďalekých Faerských možno ani netušia alebo nevedia, či to stojí za to…

Faerské ostrovy patria pod Dánske kráľovstvo,  no sú autonómnou časťou. Nachádzajú sa na polceste medzi Nórskom a Islandom. Krajina je podobná tej na Islande, no výhodou je, že ostrovčeky sú malé a prejdete ich bez náhlenia za pár dní. Najkomfortnejším spôsobom prepravy je prenájom auta. My sme si to naše požičali online cez spoločnosť Unicar a neboli s tým spojené žiadne problémy. Kľúčik od auta nájdete na prednom sedadle a auto rovnako aj odovzdávate.. U nás na Slovensku nepredstaviteľné, že?:)

Súostrovie tvorí 18 veľkých ostrovov a kopec dalších, mini. Tie hlavné sú spojené podzemnými tunelmi alebo mostami. Za každý prejazd tunelom sa platí celkom vysoký poplatok. Väčšina požičovní áut vám tento poplatok potom zrazí z vybraného depozitu, podľa toho koľkokrát budete tunelmi prechádzať.

Centrum života na Faerských ostrovoch je mestečko Tórshavn, no my sme ho pre krátkosť času vynechali a radšej sme si užívali divokú prírodu.  Celkovo majú ostrovy cca 50 000 obyvateľov a pre porovnanie, žije tu asi 80 000 oviec? Ovce sú dokonca vyobrazené aj na znaku Faerských ostrovov. Takže hneď po príchode vám bude jasné, kto na tomto ostrve dominuje a na cestách pozor. Hlavne večer, ovečky ignorujú dopravné značenie a nepozerajú doprava ani doľava, jednoducho povedané, ovce majú prednosť:D

Dokonca som čítala zaujímavú pikošku o tom, že pri mapovaní územia Faerských ostrovov nechodili po ostrovoch google autíčka ako tomu bolo napr. u nás, ale kamery sa pripevňovali na ovečky a aplikácia sa volá  Sheep view 360 stupňov?

UBYTOVANIE

Na Faerských ostrovoch je prekvapivo dostatok ubytovacích zariadení za rozumnú cenu, či už ide o hľadanie cez booking.com alebo klasické airbnb. My sme si našli samostatný obrovský apartmán s úžasným výhľadom na hory v mestečku Hosvík na ostrove Streymoy, asi 30 min autom od letiska. Výhodou bola aj centrálna poloha a mohli sme sa autom hýbať na všetky smery, aj keď jazda po úzkych cestičkách bola hlavne v šere dosť challenge (teda pre Maťku, ja som sa len vozila :D).

POČASIE

Ak ste niekedy boli na Islande, viete ako môžu vyzerať 4 ročné obdobia počas jednej hodiny…S tým treba rátať aj  na Faroe, v priebehu polhodiny uvidíte slnko, dúhu, dážď a vietor, ktorý vytrháva foťáky z rúk…Prší tu 280 dní do roka, preto základom je mať viac vrstiev oblečenia, nepremokavú bundu, nepremokavé pohodlné topánky a so sebou vždy, ale vždy! veci na prezlečenie, teda náhradné ponožky, nohavice a topánky…Ja som jeden deň zapadla po kolená do blata a druhá Maťka sa tiež pošmýkala po zablatenom chodníku. Teplota sa pohybovala niečo medzi 4 až 8 stupňami, celkom zimička, ale myslím, že v novembri sme ani nemohli čakať lepšie počasie…No a celkom zaujímavé je, že na ostrovoch nenájdete žiadne stromy, ale iba trávnaté plochy…Trávou sú dokonca pokryté aj strechy miestnych domov. ?

JEDLO

Ako foodblogerka vás asi práve teraz sklamem na plnej čiare, ale čo sa týka jedla, kupovali sme si potraviny každý deň v supermarkete, napr. značka Bonus, ktorú som poznala aj z Islandu. Viacerí ste mi na instastories písali tipy na dobré reštaurácie v Torshavne, no času bolo málo, a preto sme si jedlo radšej pripravovali  na našom airbnb alebo sme po ceste domov schytili pizzu? Takže chápete, že jedlo na našom krátkom výlete nemalo prioritu:D

Náš itinerár:

1. Nekonečnú cestu, ktorá predchádzala našej severskej výprave, nebudem zbytočne opisovať. Leteli sme z Prahy s prestupom v Kodani a odtiaľ dvojhodinový let na ostrovy. Dorazili sme na mini letisko na ostrove Vágar, menšie ako to naše bratislavské?. Vyzdvihli sme si autíčko a vybrali sme sa smer ubytko, netušiac aké scenérie sú okolo nás, keďže už bola čiernočierna tma.

2. Budík sme nastavili na skorú hodinu rannú, aby sme stihli pofotiť aj východ slnka, v prípade, že by nám bola dopriata jasná obloha. To sa však nestalo a my sme sa ráno zobudili do úplnej tmy, keďže slnko v tomto čase vychádza až o osmej hodine. Rýchlo sme do auta nahádzali nakúpené snacky, foto výbavičku, čiapky, šále, Stvora Maťka sadla za volant a vybrali sme sa za naším prvým dobrodružstvom.

Ako prvý spot sme si vybrali asi najnavštevovanejšie miesto, jazero Sorvágsvatn/Leitisvatn, najväčšie jazero na ostrovoch…Okej, pýtate sa, načo jazdiť na Faerské kvôli jazeru, že.  Tak poviem vám, že toto nie je len také obyčajné jazero. Leží akoby nad útesom a vyzerá, že sa každú chvíľu vyleje…Avšak naozaj iba vyzerá, pretože keď toto miesto navštívite, zistíte, že ide iba o dokonalú optickú ilúziu. Úžasný úkaz, ale viac o tom nebudem písať. Pevne verím, že sa budete chcieť presvedčiť sami a navnadím vás fotkami nižšie?  K jazeru sa dostanete cca za 45 min chodníčkom, ktorý začína za kostolom v dedine Midvágur a treba nasledovať značku “Trælanípa/Bøsdalafossur”.  My sme sa trošku (proste sme sa riadne osrali :D) pomýlili a zaparkovali sme až za touto dedinou a vybrali sme sa krížom cez močiare až na koniec jazera. Cesta trvala tiež približne 45 minút, no bolo treba sledovať každý krok, keďže sme ľahko mohli zapadnúť (čo sa mne samozrejme aj stalo :DDD). No na učvachtanú prechádzku, mokré nohy a studený nos zabudnete, keď dorazíte na útes a pred vami sa rozprestiera neskutočná scenéria, ktorú ste dovtedy iba vďaka fotografiám iných fotografov vnímali úplne inak. Návšteva tohto miesta vám (aj s fotodokumentáciou) zaberie cca 3 hodinky vášho času.

Vrátili sme sa k autu, prezliekli sme zablatené vecičky, vyzuli si premoknuté topánky a vydali sme sa autom smer dedinka Gásadalur. Zaujímavosťou je, že ešte do roku 2004 sa do tejto izolovanej, malebnej dedinky dalo dostať iba helikoptérou alebo pešo cez obrovský kopec. Vďaka bohu za tunel, my sme sa sem dopravili pohodlne autom a zaparkovali sme pár metrov od dych vyrážajúceho vodopádu Múlafossur. Na tomto mieste tak fučalo, že sme nedokázali udržať foťák nehybne na statíve a vidno to aj na vodopáde. Jeho vodu odfukuje smerom na pevninu a vyzerá tak, akoby tiekol zdola hore. Veľmi dramatické a efektné?

Z Vágaru sme sa presunuli na ďalší ostrov Streymoy, kde sme mali na pláne odfotiť vodopád Fossá. Fossá po faersky znamená „rieka s vodopádmi“. Na ostrovoch celkovo nie je o vodopády núdza, vidieť ich môžete z auta každých pár kilometrov. Fossá je považovaný za najvyšší. Výhodou je, že sa nemusíte vydávať na nekonečnú túru, vodopád sa nachádza hneď pri hlavnej ceste a je zložený akoby z troch kaskádovitých poschodí. Najlepší výhľad budeme mať z ďalšieho ostrova oproti – Eysturoy, kam sa dostanete mostom. Na najsevernejšom cípe ostrova Streymoy sme si ešte urobili zastávku na čiernej pláži v dedinke Tjornuvík. Prekvapivo opäť mini dedinka s pár domčekmi  a 70 obyvateľmi učupená uprostred strmých hôr, kde sme nestretli ani živú dušu. Pravdou je, že tu neskutočne fúkalo, dvíhali sa obrovské vlny, proti nám ostro šibal dážď a ja som nestíhala utierať objektív na foťáku. Neskutočná, temná atmosféra tohto miesta ma dostala okamžite.

Urobili sme rýchlo pár záberov, nasadli ako premoknuté kurence do auta a keďže sa začalo stmievať, vybrali sme sa smerom domov do nášho vyhriateho airbnb.

3. Ďalší deň sme opäť vstávali skoro, dali sme si v našom domčeku raňajky a  prvým cieľom bola maličká dedinka Saksun na konci úzkeho fjordu obohnaná vysokánskymi horami, pre mňa jednoznačne highlight nášho tripu. V Saksune nájdete biely kostolík s trávnatou strechou a Saksun múzeum, ktoré však v čase našej prítomnosti nebolo otvorené.

Zo Saksunu sme pokračovali cez most na ostrov Eysturoy, kde sa nachádza ďalšia fotogenická dedinka Gjógv. Prekvapivo, opäť ani živej dušičky, stretli sme malú skupinku turistov, ktorí si v tom vetre smelo púšťali drona. Hmm, trošku riskantné:/

Gjógv sa nachádza na severnom cípe ostrova Eysturoy a dedinka podľa mňa z diaľky vyzerá akoby bola vytvorená v nejakej počítačovej hre. Farebné domčeky a chutný kostolík so zelenou vežičkou a panorámu dotvárajú obrovské kopce v pozadí, ktoré sa striedavo odhaľovali a zahaľovali do hmly. Dedinka je známa zaujímavým prírodným prístavom, ktorý sa ťahá od dediny a ústi do otvoreného mora.

Keďže čas nás tlačil, poponáhľali sme sa na ďalšie miesto na našom liste. Odparkovali sme auto nad dedinkou Funningur a dali sme si ešte krátku prechádzku na miesto, odkiaľ je nádherný výhľad na celý Funningur fjord. Dedinka Funningur má asi 50 obyvateľov, nie je ničím spešl výnimočná. Avšak hovorí sa, že vraj prvý Viking, ktorý dorazil na Faerské, sa usadil práve na tomto mieste. No ktovie, či je to naozaj tak alebo zase len nejaký vymyslený príbeh na dlhé, chladné faerské večery:D

Nastúpili sme do auta a pomaly nám začalo zapadať slnko, tak sme sa rýchlo presúvali na západné pobrežie smerom k dedinke Nordradalur, užiť si posledný večer naplno a odfotiť ešte pár posledných záberov. Táto dedinka leží hlboko v údolí, kam sa dostanete dokonale kľukatou cestou, až sa vám zatočí hlava. Z tohto miesta dovidíte až na neďaleký, maličký ostrov Koltur.

4.Nadišiel náš posledný deň na Faroe. Ráno sme ešte strávili fotením okolitej prírody a potom smer letisko. Prekvapil nás prichádzajúci slnečný deň. Žeby nám ostrovy chceli naznačiť, že počasie tu vie ukázať aj svoju krásnu tváričku a máme sa ešte niekedy vrátiť? Keby to tak aj nebolo, musím uznať, že maličké Faerské ostrovy (alebo Frajerské) ma dostali. Pravdou je, že 2 dni sú naozaj málo a verím, že sa tam ešte niekedy vrátim… Na Islande som zažila wow efekt, no panenská krása, nedotknutá príroda a odľahlosť Faerských ostrovov spôsobila takmer okamžitý Amorov šíp v mojom blogerskom srdci.

Náš výlet a splnenie ďalšieho cestovateľského sna by sa nestalo tento rok skutočnosťou, keby nás na našej ceste nepodporila SIMPLY COLA, ktorá je už našou vernou spoločníčkou na dlhých cestách. Vďaka, ešte raz. ? A za fotky, kde je moja maličkosť vďačím skvelej fotografke a trpezlivej kamoške, playlist manažérke Miss Dorkinovej z blogu Stvory z kuchyne:)

Verím, že vás článok obohatil, namotal na návštevu týchto neskutočných ostrovčekov v Atlantiku a ak máte ešte otázky, na ktoré som v článku neodpovedala, poteším sa každej správe a rada pomôžem s plánovaním vašej cesty a tipmi?

Váš koláčik?